Akciu pripravila Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne
v termíne: 12. 01. 2021 – 19. 02. 2021.
Súťaž prebiehala v dvoch kategóriách:
• žiaci 3. a 4. ročníka
• žiaci 5. a 6. ročníka ZŠ/1. ročníka osemročných gymnázií
Umiestnenie žiakov ZŠ Janka Matúšku
Kategória 3.-4. ročník:
1. miesto Eliška Lofajová z 3.C triedy
2. miesto Romana Remková z IV.C triedy
Dievčatám gratulujeme!
Vyhodnotenie súťaže nájdete Tu
Romana Remková, 4. C - 2. miesto text žiačky
„Poďte anjeličkovia ideme na výlet,“ povedal po chvíli dedko Anjel.
Anjeličkovia začali protestovať. „A čo koláčiky?“ spýtal sa ten najguľatejší.
„Koláčiky počkajú,“ povedal prísne dedko Anjel.
Anjeličkovia s menšími protestami museli ísť. Po kopcovitých oblakoch sa išlo zle.
To musel uznať aj sám dedko. Išli riadne ďaleko. Už sa stmievalo.
Raz prišli k hradu, ktorý patril samému Bohovi.
Tam sa spýtali, či môžu na jednu noc u nich prespať.
Vedeli že nemôžu, ale napodiv mohli.
Vošli dnu a zabudli zavrieť ústa.
Všetko bolo zo zlata, striebra a mede.
Pozvali ich aj na večeru. Mali tam samé dobroty.
Potom otupení hostinou išli spať.
Zdalo sa im čudné, že nešiel spať aj dedko, ale hneď zaspali.
Dedko si čosi šuškal s Bohom, nevedeli čo.
Ráno všetci vstali, slušne pozdravili a šli ďalej.
Zas išli ďaleko a zrazu spoza čudne veľkého oblaku vyskočil veľký živý koláč.
„Áááááá“ kričali malí anjelici a rozpŕchli sa na všetky strany, len dedko ostal stáť a smiať sa.
Potom sa aj anjeličkovia osmelili, ale keď prišli domov koláčiky už nechceli, pretože ten koláč dal dedkovi vázu, ktorá keď sa položila na stôl anjeličkovia už nechceli ani koláč.
Babke všetko šuškal, aby to nepočuli Anjelici, lebo oni sa potom len mračili, ona sa smiala, niekedy aj zabudla zavrieť ústa tak, ako oni keď uvideli tú krásu.
Anjeli a váza - pôvodný text spisovateľky:
Babička povedala, aby na nich nebol taký prísny. Dedko zrazu riekol, že potrebujú trocha prísnosti. Babička prikývla. S dedkom začali vymýšľať nejaký fígeľ. Nebolo to jednoduché. Babička piekla ďalšie plechy koláčov. Dedko zašiel do pivnice. Dlho z nej nevychádzal. Po chvíli sa objavil vo dverách s vázou, ktorá mala úzke a dlhé hrdlo. Pomaly do nej púšťal upečené koláčiky, nenaplnil ju však celú. Kto z nej chcel vybrať koláčik, musel do nej strčiť ruku až na dno. Vázu postavil na stôl do obývačky. Onedlho bolo počuť krik. Babka s dedkom vošli s úsmevom do obývačky. Jeden strapatý anjelik nemohol vybrať svoju bacuľatú rúčku z vázy. Vinník bol prichytený. Slzy ako hrachy mu stekali po lícach. Anjeliky sa poučili, že byť trpezlivý sa vyplatí. Odvtedy maškrtný anjelik vždy počkal, kým ho babička zavolá ku stolu a ponúkne ho dobrotami.