Úspešný projekt Základnej školy Janka Matúšku v Dolnom Kubíne Za tradíciami a priateľmi z Oravy do Poľska, ktorý bol financovaný z programu Interreg III A Slovensko–Poľsko, prechádza do finálnej fázy.

V rámci projektu nadviazala Základná škola Janka Matúšku v Dolnom Kubíne spoluprácu s poľskou školou Zespól Szkolno - Przedszkolny Nr. 2 w Zywcu.

Aj keď našim priateľom podobný projekt v Poľsku neschválili, privítali možnosť zapojiť sa aktívne aspoň do toho nášho. Je chvályhodné, že ich nemotivovali peniaze, ale to, čo si tvorcovia projektu vytýčili ako ciele:

 

• Spoznávať kultúrne a vlastivedné bohatstvo, tradície regiónov Oravy a Zywca.
• Získavať skutočný obraz o živote ľudí v minulosti, ale aj v súčasnosti.
• Zozbierať dokumentačný materiál o tradíciách, kultúrnom a vlastivednom bohatstve i živote starších generácií v obidvoch regiónoch.
• Prehlbovať susedské vzťahy prostredníctvom spoločných aktivít.

 

Spoznávať jazyk a kultúru iného, ale predsa blízkeho národa zaujalo najmä žiakov. Výsledkom tohto projektu bolo nielen priblížiť Oravu s jej tradíciami a krásnou históriou a kultúrou, ale aj vydať posolstvo pre ďalšie generácie v podobe „regionálnej čítanky“, na príprave ktorej sa podieľali najmä deti. Tvorili, zbierali materiál v spolupráci so svojimi rodičmi, starými rodičmi, učiteľmi, svojimi známymi a priateľmi školy.

Vydaním regionálnej čítanky sa naplnilo niekoľko z východísk projektu. Vznikla vekovo primeraná publikácia približujúca región deťom, mladí sa začali viac zaujímať o históriu a tradície svojich starých rodičov.

Ďalším dôležitým faktom bolo, že všetky udalosti zaznamenávali žiaci vo forme fotografií a filmu a v súčasnosti sa dokončuje DVD, ktoré by malo byť akousi reminiscenciou na spoločné chvíle, ale aj metodickým materiálom, slúžiacim pre potreby učiteľov a žiakov vo výchovno–vzdelávacom procese.

 

Ako predpríprava žiakov k vlastnej tvorivosti a vzbudenie záujmu o históriu bola pre slovenské deti návšteva Martina, konkrétne Národného múzea, Národného cintorína, Múzea slovenskej dediny a Múzea oravskej dediny v Zuberci.

Žiaci sa oboznámili s ľudovou architektúrou rôznych oblastí Oravy, poznávali vnútorné zariadenie domov a rôzne nárečové výrazy týkajúce sa zariadenia a pracovných náradí, videli výrobky ľudových remeselníkov, poznávali život ľudí na dedine v minulosti.

 

Zaujímavými aktivitami v projekte boli besedy s literárnymi osobnosťami.

Žiaci tretích a štvrtých ročníkov so záujmom počúvali príbehy a príhody Jozefa Kráľa, autora viacerých kníh pre deti - Jesenné zvončeky, Zlaté hodinky, Rozprávky... Zaznievala v nich láska a obdiv k prírode a zvieratkám, úcta a hrdosť na svoj rodný kraj a pracovitý ľud. Zvedavým otázkam nebolo konca kraja. Jozef Kráľ aktívne zapojil do prednesu prítomné pani učiteľky, ochotných a šikovných recitátorov. Na záver besedy zaspieval deťom dve pesničky z vlastnej tvorby a podpísal sa do kníh a pamätníčkov.

Ján Uličiansky nie je pre našich žiakov neznámy. Veď jeho Adelku Zvončekovú, Pána Prváčika či Snehuliacke ostrovy so záujmom čítajú mladí milovníci kníh. Spoznať naživo pána spisovateľa, porozprávať sa o jeho tvorbe mali možnosť druháci.

Vyvrcholením besied bol krst knihy Petra Hubu O bohatstve a láske, ktorá je zaujímavá tým, že je písaná slovensko – poľsky a tak ju naši žiaci s potešením mohli darovať poľským priateľom.

 

V počiatočnej fáze projektu, minulý rok, sa uskutočnili dve pracovné stretnutia realizačných tímov. Jedno v Poľsku a druhé na domácej pôde. Za slovenský tím sa ich zúčastnili PaedDr. Mária Andrisová, Mgr. Drahoslava Dudáková, Mgr. Jozef Strapec a Mgr. Patrícia Zrnčíková.

Za poľský tím Stanislaw Kubik, riaditeľ školy a učitelia Ola Raczek, Barbara Szlagor, Lucjana Sordyl a Barbara Karwacka. Po spoločných rozhovoroch sa obe strany dohodli, že ako prví nás navštívia poľskí priatelia – páni učitelia pod vedením pána riaditeľa Stanislawa Kubika a žiaci IV. – VI. ročníkov.

 

Počas troch dní (od 18. do 20. júna 2007) poľských priateľov čakal bohatý program zameraný na spoznávanie krás Oravy a získanie zručností v tvorivých dielňach, ktoré im pripravili žiaci ZŠ J. Matúšku pod vedením pedagógov.

Výprava Slovákov sa stretla s Poliakmi v neďalekom Námestove, aby sa plavbou po Oravskej priehrade vylodili na Slanickom ostrove umenia. Tu si prezreli so záujmom zbierku umiestnenú v chrámovom priestore pod názvom "Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba".

Kostol - bývalá dominanta zatopenej dediny - bol postavený pôvodne ako baroková kaplnka a v rokoch 1968-1971 bol adaptovaný na výstavnú sieň.

Po dvojjazyčnom privítaní našimi žiakmi vo vestibule školy poľských kamarátov čakala prechádzka mestom spojená s návštevou Oravskej galérie.

Poliaci navštívili aj Múzeum oravskej dediny, ktoré sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti horstva Roháčov. Základný kameň bol položený 24.9.1967, v roku 1975 bolo múzeum sprístupnené verejnosti. Pôvodne na mieste dnešného múzea nestál žiaden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Cieľom exkurzie bolo oboznámiť sa s bývaním a zvykmi na Orave v minulosti.

 

Vo podvečerných hodinách Slováci naučili tancovať tanec polku – trcipolku svojich poľských kamarátov. Pomohol im pri tom ľudový súbor Kukučka z Jasenovej.

Večer pripravili slovenskí kamaráti pre Poliakov športové aktivity. Žiaci si zahrali floorbal, futbal, basketbal. Športové aktivity žiakov zaujali. Súťaže pomohli vytvoriť nové priateľstvá, medzi všetkými vládla príjemná športová atmosféra.

 

Návštevu dominanty Oravy, Oravský hrad, si nechali poľskí kamaráti na posledný deň. Predchádzala jej krátka návšteva vo Veličnej. V miestnom kultúrnom stredisku navštívili výstavu venovanú dielu Petra Michala Bohúňa v rámci akcie: „Poľsko-slovenské remeselné slávnosti“. Poľských priateľov Oravský hrad nadchol, veď väčšina ho navštívila prvýkrát. Deti sa oboznámili s jeho históriou, prezreli si jednotlivé expozície, dozvedeli sa zaujímavosti o prepojení dávnej histórie hradu medzi Poľskom a Slovenskom.

Ako som spomínala, žiaci zo Zywca mali možnosť zúčastniť sa tvorivých dielní, zameraných na výrobu ľudovej hračky. Dievčatá šili handrové bábiky a naučili sa spievať Uspávanku, chlapci vyrezávali dreveného koníka a naučili sa spievať ľudovú pieseň Skáče koník. Keďže jazyky sú veľmi podobné, žiaci nemali problém ani s dorozumievaním, ani pri nácviku týchto piesní.

 

V októbri projektový tím ZŠ J. Matúšku navštívil Zywiec.

Naši žiaci mali možnosť oboznámiť sa so školským prostredím svojich kamarátov. Spoznali ich život v triede, rozprávali sa o spoločných záujmoch, svojich koníčkoch. Deti sa už trochu spoznali počas návštevy poľských priateľov u nás , teraz mali možnosť tieto vzťahy upevniť počas spoločných aktivít.

 

Deti sa zúčastnili tvorivých dielní, kde ich poľskí lektori naučili, ako sa vyrábajú kvety z krepového papiera (typické pre poľský folklór) a postavičky zo sena. Vlastnoručne si vyrobili snehuliaka, veveričku, macka a iné postavičky.

 

Večer si pre slovenských a poľských kamarátov pripravil pán riaditeľ Stanislav Kubik športový večer, kde spoločne pretekali Poliaci a Slováci v rôznych štafetách, behoch a krkolomných súťažiach. Tým, ktorým sa málilo, si mohli ešte zahrať aj futbal.

Ľudového rezbára a rozprávača Jána Hulku sme navštívili v jeho rodnom dome, ktorý je zároveň jeho galériou i múzeom. Deťom predviedol svoje umenie a zahral divadlo s vianočnou tematikou o narodení Ježiša Krista a príchode troch kráľov s vlastnoručne vyrobenými bábkami. Pán Ján Hulka je ale aj jedným z posledných výrobcov zvláštnej betlehemskej hviezdy, vyrobenej z krepového papiera. Aj pani Hulková sa s nami podelila o svoje umenie a deti obdivovali jej maľby na sklo.

Spoločne sme navštívili starý zámok Habsburgovcov, v ktorom je mestské múzeum. Prechádzali sme okolo budovy, kde ešte stále býva kňažná Maria Krystyna. Prešli sa prenádherným parkom, ktorý patrí k zámku, spoznali centrum Zywca, vyšli na horu Žar, kde je postavená nádrž na výrobu elektrickej energie. Deti si na tomto vysoko položenom mieste zakúpili zopár suvenírov. Aké bolo ich prekvapenie, keď medzi hlinenými zvončekmi s nápisom Hora Žar našli naši pátrači aj jeden s názvom Oravský Podzámok...

Deti boli nadšené z návštevy nového, moderného, interaktívneho Múzea pivovarníctva, kde skôr, než spoznávali, ako sa kedysi vyrábalo pivo, museli omladnúť o 126 rokov. Tento proces sa odohral v časostroji.

Záver patril výchovnému koncertu, kde poľský huslista a slovenský heligonkár zaspievali a zahrali veľa slovenských a poľských ľudových piesní.

 

TVORIVÉ DIELNE POČAS CELÉHO ROKA

Celý projekt bol tematicky rozdelený na štyri ročné obdobia , s ktorými bolo spojené aj zbieranie ľudovej slovesnosti, vlastná tvorba a tvorivé dielne, ktoré sa v príslušnom ročnom období uskutočnili. Naši žiaci takto mali možnosť spoznať a osvojiť si rôzne druhy ľudového umenia.

 

Cieľom tvorivej dielne JESEŇ bolo zhotoviť z rôzneho prineseného materiálu, ktorý nám poskytuje príroda v jeseni, gaštanové zvieratká, náhrdelníky zo šípok a gaštanov, panáčiky a stromy z borovicových šišiek a korku, krajinku z machu, kamienkov, obrázok Ježiška z tekvicových semienok, ježka z hliny a borovicového ihličia, chalúpku z kartónu, špajlí a „šiškovej“ strešnej krytiny, obrázok kvetov zo semienok.

 

Deti boli nadšené z tvorivej dielne ĽUDOVÉ REMESLÁ.

Žiaci sa dozvedeli, že začiatky drotárstva spadajú už do dôb, kedy žil Jánošík. Lektorky ukázali deťom zaujímavé publikácie venované drôtikovaniu a potom nasledovala už samotná práca s drôtom.

Všetkým prítomným deťom sa podarilo vyrobiť pekné srdiečko, vážku či slimáčika a keď sa už s drôtom trošku spriatelili, vyrobili si aj stromček šťastia. Potešili nimi našich kamarátov v Poľsku.

To, že hrnčiarstvo je nie až taká hračka, zistili žiaci na ďalšej tvorivej dielni. Len tým, ktorí boli obrnení trpezlivosťou, sa nakoniec podarilo vytočiť z hliny na hrnčiarskom kruhu misku či džbánik.

Nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že pred pár desiatkami rokov techniku tkania ovládala každá dobrá dedinská gazdiná. Spod šikovných rúk vychádzalo jemno utkané plátno a koberce s pestrými vzormi – boli to naozajstné umelecké diela.

Pod odborným vedením lektorky boli všetci účastníci tvorivej dielne oboznámení so zaujímavou technikou tkania kobercov. Väčšina detí po prvý raz v živote videla postavené krosná. Všetci s napätím sledovali, ako sa na navíja priadza, na čo slúžia niteľnice, brdo a akú prácu vykonáva člnok.

Bolo úžasné sledovať, ako každé jedno dieťa po počiatočnom ostychu sadlo za krosná, zobralo do ruky člnok s nastrihaným textilom a vlastnoručne utkalo časť koberca. Výsledkom spoločného snaženia účastníkov tvorivej pracovnej dielne bol malý koberček, ktorý si deti hrdo priniesli do školy. Tešili sa aj z toho, že spoznali novú umeleckú techniku. Prišli aj na to, že voľný čas sa dá prežiť aj inou užitočnou formou. Zakúpili sa preto malé krosienka, vďaka ktorým sa môžu žiaci v tkaní zdokonaľovať a dať možnosť vniknúť do tajov tohto umenia aj iným žiakom.

 

Na tvorivej dielni VIANOCE žiaci vyrobili ozdoby na vianočný stromček. Presne také, aké si vyrábali ich starí či prastarí rodičia. Salónky, vianočné gule, ozdobné šišky i orechy – to sú ozdoby, ktoré zdobili vianočný stromček vo vestibule školy. Deti tiež vyrábali rôzne darčeky na vianočný bazár – maľovali na sklo, vyrábali bižutériu, pracovali s papierom, drôtom.

Nechýbal ani vianočný stôl s tradičnými dobrotami – medom, orechmi, oblátkami, opekancami...

 

V rámci tvorivej dielne PRICHÁDZA VEĽKÁ NOC si chlapci, ale i dievčatá uplietli veľkonočný korbáč a osvojili si modernú servítkovú techniku – decaupage na vajíčkach i kvetináčoch. Tí, ktorí majú radšej tradičné ozdoby, mohli obaliť vajíčko drôtom. Na jarnej tvorivej dielni to krásne voňalo, pretože žiaci nielen piekli, ale aj zdobili medovníčky.

 

A na záver...

Oslovili sme žiakov i pedagógov a spýtali sme sa, či projekt naplnil ich očakávania. V čom bol projekt prínosom pre žiakov a učiteľov? Tu sú odpovede:

Dominika zo IV. A:

„Najviac sa mi páčila tvorivá dielňa venovaná Vianociam. Salónky tento rok určite nebudeme kupovať, ale si ich celá rodina urobíme spoločne.“

 

Andrej zo IV. C:

„ Pýtal som sa starého otca, ktorá bola jeho obľúbená hračka. Odpovedal mi, že koník, ktorého mu vystrúhal z dreva jeho otec.

Som rád, že aj ja mám teraz svojho vlastnoručne urobeného koníka. Nie je síce celý z dreva, ale je môj.“

 

Daniel z IX.A:

„ Návšteva v Poľsku bola super. Múzeum výroby piva bolo úplne špicové. V takom super modernom múzeu som ešte nebol. Páčili sa mi aj ostatné akcie. Boli senzi. Našiel som si nových kamošov.

 

Barborka VI. A:

„ Mám naozaj šikovného brata. Obdivujem jeho zručnosť pri práci s drevom. Vie pekne upliesť rôzne prútené výrobky, ale aj vyrezať z lipového dreva nádherný obraz. Som rada, že svoje skúsenosti pri pletení veľkonočného korbáča mohol odovzdať mojim spolužiakom.“

 

Mgr. J. Strapec:

„ Aj keď mi tento projekt spôsobil nejednu starosť, či krušnú chvíľu, moje očakávania splnil. Mal som jedinečnú možnosť aktívne zasahovať do jeho tvorby a priebehu. Zúčastnil som sa na množstve zaujímavých a zmysluplných akcií, pozoroval prácu žiakov a ich reakcie na tvorivých dielňach so zaujímavým obsahom prvkov tradičnej ľudovej kultúry, sledoval ich prvé literárne pokusy i prácu zapisovateľov spomienok ich starých rodičov. Sú to cenné skúsenosti.

Medzi nezabudnuteľné chvíle patrili aj návštevy v partnerskej škole v Poľsku a samozrejme posledná návšteva spojená s poznávaním regiónu Zywca.

Na práci projektu sa zišiel výborný pracovný tím. Domnievam sa , že vzájomná spolupráca bola na vysokej úrovni, upevnila vzájomné vzťahy, dala možnosť dokonalejšie sa poznať.

Rozmýšľal som, či by som sa ešte raz pustil do podobnej práce. Jednoznačne áno. Jediným, no veľkým nedostatkom je podľa mňa spôsob financovania projektu zo strany jeho vyzývateľa.“

 

Ako som spomínala v úvode, blížime sa k záveru. Konečnou za projektom bude workshop, ktorý pripravujeme na koniec januára. Tu predstavíme regionálnu čítanku i DVD. Budeme radi, ak obe médiá spestria výchovno – vzdelávací proces, ale tiež nás prinútia zastaviť sa a zamyslieť sa nad našou históriou. Je naozaj veľmi krásna a bohatá.

 

 

Patrícia Zrnčíková