„Vzdelanie musí smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Má napomáhať vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi národmi a skupinami rasovými i náboženskými, ako aj ďalším činnostiam Organizácie spojených národov na zachovanie mieru.“ (Všeobecná deklarácia ľudských práv, Spojené národy)
10. december... pre niekoho obyčajný deň. Avšak, tento deň môžeme zaradiť do spoločného kultúrneho dedičstva. 10. december je Medzinárodný deň ľudských práva. Sviatok, ktorým si pripomíname slávnostné prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením Organizácie spojených národov. Prijatie Deklarácie v roku 1948 bolo reakciou na hrôzy druhej svetovej vojny. Národy chceli zabrániť tomu, aby sa niečo podobné znova opakovalo. Valné zhromaždenie vyhlásilo deklaráciu ako spoločný cieľ pre všetky národy a pre všetky štáty, aby viedli jednotlivcov k výchove a k úcte k ľudským právam.
Čo tie práva vlastne znamenajú?
Základné práva predstavujú práva a slobody, ktoré majú všetci ľudia. Tieto práva sú rovnaké bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzate, v čo veríte, alebo ako žijete. Prináležia všetkým bez rozdielu rasy, pohlavia, národnosti, etnického a sociálneho pôvodu, náboženského vyznania.
Sú to základné práva a slobody, na ktoré majú nárok všetci. Zahŕňajú občianske, politické práva, ako aj právo na život, slobodu a slobodu prejavu, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, vrátane práva účasť na kultúrnom živote, práva na potraviny či práva pracovať a vzdelávať sa.
Každý, zdôrazňujem, každý má svoje právo. Napriek tomu....700 miliónov ľudí vo svete hladuje, aj keď trávia v práci 8 až 10 hodín, tak ako vaši rodičia. 250 miliónov detí, z toho 60 miliónov detí do 10 rokov nechodia do školy. A pritom na to právo majú.
Základné práva a slobody sú pevne spojené so životom každého jednotlivca. Každý človek sa s nimi narodí aj umrie. Sú dané človeku nie preto, že si ich vybojoval, ale preto, že sa narodil. Dokonca za ne nemusí byť vďačný ani štátu a ani spoločnosti, pretože mu ich nikto nedaroval. Ktorýkoľvek jedinec je dokonca oprávnený požadovať nielen od štátu, ale aj od spoločnosti aby mu zabezpečili nevyhnutnú ochranu na ich pokojné využívanie.
Vďaka nim môžeme dosiahnuť spokojný život, ale zároveň nás nútia k činnosti, pretože každé právo je spojené s povinnosťou. Ak poznáte svoje práva a povinnosti, tak viete predchádzať k porušovaniu práv, a to aj v ranom veku, napríklad v škole.
V súčasnej dobe sa stretávame s narastajúcou nenávisťou, netoleranciou či rasizmom, vnímame to tak vo svete, ako aj vo svojom okolí, preto výzva pre nás je jednoznačná – upevňovať hodnoty a chrániť si ľudské práva definované Deklaráciou, ktorá pod svoju ochranu vzala všetkých ľudí. Každý jeden z nás by sa mal snažiť o rešpektovanie práv, a to nielen vtedy, keď mu pomáhajú, ale stále. Snažme sa rešpektovať práva iných, plniť si svoje povinnosti tak, aby sme prispievali k rozvoju humanitných hodnôt v spoločnosti, ale zároveň sa domáhajme svojich práv, ak sú porušované.