• Družba so ZŠ Komenského v Pelhřimove

        • Pelhřimov

          V rámci projektu Priateľstvo bez hraníc sme sa zúčastnili výmenného pobytu v Pelhřimove. Dňa 12. mája sme pricestovali do Pelhřimova na základnú školu Komenského, kde nás už čakali naši českí kamaráti. Plní očakávaní sme vystúpili z autobusu, prvý krát sme sa zvítali a pobrali sme sa na prehliadku mesta a návštevu Múzea kuriozít. Po prehliadke sme sa rozišli, každý iným smerom, každý do svojej rodiny. Na druhý deň nás čakal opäť zaujímavý program. V blízkosti mestečka Lipnice sme navštívili miestne lomy, kde jeden umelec vytesal do skaly plastiky – ucho, nos a ústa a oči. Po krátkej prechádzke sme prišli do mestečka pod hradom Lipnice, kde sa narodil známy český spisovateľ, autor Príbehov dobrého vojak Švejka, Jaroslav Hašek. Pred prehliadkou hradu sme navštívili pamätný dom, v ktorom tento literát žil. Z Lipnice sme sa vydali na obed do jednej základnej školy v Humpolci.  Deň ešte neskončil a nás čakal tradičný český produkt – pivo. Spoločne sme navštívili známy český rodinný pivovar Bernard, kde sa nám pokúsili vysvetliť ako funguje proces výroby piva. Po prehliadke pivovaru sme sa presunuli k zrúcanine hradu Orlík. Z vyhliadkovej veže sme mali krásny výhľad na okolitú krajinu. Po návrate do Pelhřimova sme sa opäť rozišli.

          Na tretí deň si pre nás český kamaráti v priestoroch školy pripravili krátky umelecký program, ukážka bojového umenia tejkvondo, a tvorivé dielne. Po obede v miestnej jedálni nás čakala cesta do kláštora Želiv. Pri prehliadke kláštorných priestorov sme sa dozvedeli, že na tomto mieste boli intervenovaní rehoľníci počas komunistickej akcie známej ako Barbarská noc. Z kláštora nás českí priatelia odviedli k neďalekej priehrade, pri ktorej je vybudovaný kanál na účely vodného slalomu. Zo Želivu sme sa presunuli naspäť do Pelhřimova. Tentokrát sme sa rozišli len na čas, lebo večer nás čakala spoločná zábava v škole. Zábava spočiatku viazla až kým nezapadlo slnko a nezačala tá pravá atmosféra. A keď bola zábava v najlepšom tempe zistili sme, že v najlepšom treba skončiť. Rodičia si nás vyzdvihli a my sme sa pobrali spať.

          Všetko raz musí skončiť. A tak skončila aj naša návšteva v Česku. Ešte že nás čaká česká návšteva u nás na Slovensku a to už o desať dní.

          pre zobrazenie fotografií klikni tu

          Dolný Kubín

          Desať dní prešlo veľmi rýchlo, je utorok 25.mája a my sa už nevieme dočkať. Od rána odpočítavame čas príchodu našich priateľov z Čiech. Takmer na minútu presne o druhej hodine zastal neďaleko školy autobus z očakávanou návštevou. Po rýchlom zvítaní sme sa všetci presunuli do našej školy. Tu sme pripravili pre našich priateľov krátky program, trochu divadelný, trochu kultúrny a trochu športový. Mimochodom učitelia, ktorí pricestovali, boli pasovaní do stavu rytierskeho miestnym šľachticom Kikom I. Nezľakli sa totiž vychovávať jeho najdrahšiu dcéru. Po skončení programu sa žiaci rozišli do svojich rodín.

          V stredu sme sa vybrali na návštevu Roháčov a zubereckého skanzenu. V roháčoch sme plánovali navštíviť  Roháčsky vodopád a poobzerať vrchy aspoň od Ťatliakovho jazera. Vodopád bol úžasný, plný vody a veľmi hlučný. Horšie to bolo s tými vrchmi. Bolo totiž zamračené, zima, mrholilo a miestami dokonca snežilo. Turistiku sme ukončili v chate Pod Šindlovcom, pri teplom čaji a obede. Odtiaľ sme sa pobrali na návštevu skanzenu. Počas prehliadky sme mohli vyskúšať niektoré tradičné  remeslá, dozvedieť sa čosi o miestnej prírode a obdivovať ľudovú architektúru. Uzimení, uchodení a plní zážitkov sme nasadli do autobusov a vrátili sa naspäť do Kubína.

          Tretí deň sme to z počasím príliš neriskovali – čakala nás návšteva Demänovskej jaskyne slobody. Tu sme mohli obdivovať vytrvalosť prírody pri tvorbe nádhernej kvapľovej výzdoby. Od jaskyne sme sa vyviezli pár kilometrov ku lyžiarskemu stredisku Jasná, aby sme si pozreli iné pleso, tentokrát Vrbické. Ani tu nám počasie moc neprialo a vrcholky Nízkych Tatier sme si museli domyslieť. Po krátkom obede pri autobusoch sme sa  vybrali na spiatočnú cestu. Zastavili sme sa na rodinnom salaši pri Ružomberku, s výstižným názvom Krajinka. Tu sme si mohli pozrieť ako sa vyrábajú korbáčiky, ako sa chovajú ovce a hlavne múzeum traktorov, ktoré očarilo nielen chlapcov ale aj mnoho dievčat. Veď kde by ste si mohli sadnúť do traktora značky Ferrari, Porsche, Volkswagen, či do traktora na parný pohon? Ešte sme absolvovali malú ochutnávku miestnych výrobkov a cestovali sme opäť do Dolného Kubína. Večer sme sa spolu s deťmi zabavili na spoločnej rozlúčkovej diskotéke a znovu nastal čas balenia a lúčenia.

          V piatok ráno sme sa teda lúčili. Po niekoľkých neúspešných pokusoch našich žiakov dostať sa Pelhřimovského autobusu a po niekoľkých pokusoch českých žiakov pripútať sa k dopravnému značeniu, taktiež neúspešných sme sa predsa len rozlúčili. Niektorí z nás aj so slzami v očiach, no tiež s nádejou, že toto nebolo naše posledné spoločné stretnutie, sme predsa prepustili našich českých priateľov z mesta Pelhřimov na spiatočnú cestu.

          Na záver sa chceme poďakovať všetkým našim žiakom a ich rodičom za ochotu zapojiť sa s nami do tohto projektu a podeliť sa o svoje pohodlie. Tiež by sme  sa chceli poďakovať Občianskemu združeniu Kohútik, mestu Dolný Kubín a našej základnej škole za finančný príspevok na realizáciu výmenného pobytu. Ešte raz, ďakujeme.

          pre zobrazenie fotografií klikni tu